Keď sa rútiš z kolmých skál

Ľúbil som veľmi moc jedného človeka, snažil som sa mu dostať pod kožu a aj do jeho srdiečka, ale bol som stále odmietaný...Usiloval som sa o to zas a znovu bez ostychu a rôznymi formami, ale neúspešne.... Na koniec som sa vzdal a povedal si , ak nič iné aspoň dobrí kamaráti budeme...Začal som sa zaujímať o iné srdiečko, ktoré podotýkam som “dostal“ a aj svoje “odovzdal“.... a teraz zistím neuveriteľnú vec...Teraz,keď už mám niekoho,kto mi konečne opätoval lásku a som šťastný... Dozviem sa že tá dotyčná osoba, o ktorú som tak usiloval ma predsa len ľúbi...Každý človek potrebuje na to,aby si uvedomil všetky súvislosti,nie rovnaký čas, niekomu to trvá dlhšie, inému zas kratšie...Možno,keby sa tá osoba riadila svojím srdiečkom, ako som ju to vždy učil a neposlúchala rady iných ,tak mohlo byť všetko inak...(je škoda plakať nad rozliatým mliekom). Teraz,keď už máme každý svoj vzťah a ublížili by sme tým nielen sebe, ale aj svojím polovičkám,čoho ja osobne niesom schopný. Na to mám svoju polovičku moc moc rád, aby som jej ubližoval... Nenávidím jednu vetu, ktorou ma kŕmili všetci okolo.. “čas všetko ukáže“ a vidím čo ukázal...To,že v jeden deň som zároveň veľmi šťastný a v zapätí neuveriteľne smutný...To na toto som sa mal akože tešiť ??? Je toto to,čo mi mal čas ukázať ??? Byť v jednej chvíli neuveriteľne šťastný s jedným človekom a následne veľmi smutný s druhým ??? Na toto mám jedinú odpoveď a aj to z piesne ktorú práve počúvam od P. Nagyho„Čo sa deje v mojich žilách,o to sa nik nestará, nikto nezachytí tvoje laná keď sa rútiš,z kolmých skál....“ „Tak sa platí za to,že tak mladá chcela vidieť z výšky brál, nikto nezachytí tvoje laná,keď sa rútiš z kolmých skál....“ Prosím,mucko,keď si náhodou toto budeš čítať,tak vieš,že ťa strašne moc ľúbim, čo som ti dnes v noci veľakrát povedal....a na tom sa nič nemení....cmuk milujem ťa..J... a viem,že je to pre teba veľmi bolestivé,ale čas sa už nevráti a dúfam že budeme stále dobrí kamaráti....a dokonca ešte lepši,ako doteraz sme boli...